Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu Hlavné menu 7 Prechod na navigáciu Hlavné menu 8 Prechod na navigáciu Hlavné menu 9 Prechod na navigáciu vodorovná
Dobrá rada-praktické rady a tipy

Na poradí záleží alebo súrodenecké konštelácie

 

V rodine má poradie narodenia každého človeka celoživotný vplyv na to, kto a čo z neho bude. Ste jedináčik alebo prvorodený? Potom ste iný človek, než by ste bol, keby ste sa narodil neskôr. A to platí, ak ste sa narodil v poradí druhý či tretí...

S týmto súvisí aj ďalšia otázka: Máte dve a viac detí a povahovo sú úplne rozdielne? Nejde vám to do hlavy – veď boli vychovávané v jednej rodine, rovnakými rodičmi a dokonca majú rovnaké gény. Verte, že prakticky za to nemôžu.  Ak sa začítate do nasledujúcich riadkov zistíte, že poradie narodenia nielen vašich detí, ale aj vás samotných nemá síce nič spoločné s astrológiou, ale nesporne ovplyvňuje vašu osobnosť, to koho si vezmete, vaše deti, výber vášho zamestnania a podobne. Mnohé situácie vášho života sa odvíjajú v závislosti od toho, koľký/koľká ste boli v poradí narodenia medzi vašimi súrodencami.

Všetky poznatky o súrodeneckých konšteláciách sú vedecky (psychologicky) podložené a sú predmetom mnohých náučných publikácií. Ak by sme chceli rozpísať súrodenecké konštelácie dôkladne, potrebovali by sme minimálne knihu. Tak či tak sa vás v tomto príspevku pokúsime oboznámiť s hlavnými rysmi ľudí vo vašej rodine aj s tým, čo môžete očakávať od jedináčika, prvorodeného, druhorodeného aj benjamínka.
 

Zaujímavé fakty

Kevin Leman vo svojej knihe Súrodenecké konštelácie predstavuje toto odvetvie psychológie slovami: V našich životoch by sme nemali hovoriť o náhodách. Poznatky o vplyve  poradia narodenia na náš život sú známe už viac ako 100 rokov (pevné základy súrodeneckých konštelácií položil otec individuálnej psychológie Alfred Adler), no až v posledných tridsiatich sú veľmi populárne aj medzi laickou verejnosťou. Myslíte si, že sú to táraniny? Skúste za zamyslieť napríklad nad týmto: Z prvých dvadsiatich troch astronautov, ktorí boli poslaní do vesmíru, bolo dvadsaťjeden prvorodených alebo jedináčikov. Všetkých sedem astronautov v programe Mercury bolo prvorodených. Náhoda? Odpovedzte si až keď prečítate tento článok.

Súrodenecké konštelácie ovplyvňujú nielen jedincov, ale tiež partnerské vzťahy. Tušili ste, že vašu pozíciu vo vzťahu a správanie vášho partnera môže ovplyvniť aj to, v akom poradí ste sa narodili? Psychológovia totiž bez servítky varujú, že niektoré konštelácie v partnerstve môžu vyvolať doslova katastrofu. Pri výbere vašej polovičky by ste si preto možno mali položiť aj nasledujúcu otázku: Ktorý súrodenec v poradí je môj partner? 

Poďme sa teda pozrieť na súrodenecké konštelácie podľa toho, akú máte vy či vaše dieťa pozíciu v rodine.

 

Jedináčik

 

Na poradí záleží alebo súrodenecké konštelácieHovorí sa im tiež „superprvorodení“. Jedináčikovia majú tendenciu byť kritickí - k sebe i k druhým - a často sú skutočne osamelí, najmä keď vyrastali v prostredí, kde bolo okolo málo detí, s ktorými by sa mohli hrať. Pretože ich jediné kontakty v rodine boli obmedzené na vzťah k matke a otcovi, dostávalo sa im veľa pozornosti od dospelých, ale často mali ťažkosti nadviazať vzťah so svojimi rovesníkmi. Tento problém pokračuje v ich živote ďalej. Je všeobecne známe, že typický jedináčik vychádza lepšie s ľuďmi, ktorí sú oveľa starší alebo oveľa mladší. V neskoršom veku (hlavne ak sú títo ľudia v detstve rozmaznávaní) sa z nich stávajú individualisti, ktorí bývajú pedantní, majú radi poriadok a rutina ich upokojuje. Na druhej strane majú mnohí rozmaznávaní jedináčikovia celý život problém s tým, že sú sústredení sami na seba, lebo pre človeka je ťažké zbaviť sa najstarších spomienok z detstva. A ich spomienky v nich zanechali pocit: "Ja som stred vesmíru."

Existuje ešte ďalšia možnosť – ak je dieťa jedináčik preto, že jeho rodičia plánovali len jedno dieťa a od svojho plánu neustúpili. Takýto človek môže byť ovplyvnený veľmi systematickou, prísne vedenou výchovou, v ktorej priebehu sa po ňom vždy žiadalo, aby bol "malý dospelý".
Preto sa často psychológovia  stretávajú s jedináčikmi, z ktorých vyrástli veľmi vyrovnaní dospelí, prispôsobiví, rozvážni a pokojní, ale v skutočnosti v nich vrie vnútorná vzbura. Termín vnútorná vzbura väčšinou charakterizuje jedináčika veľmi výstižne.

Jeho život býva dokonale naplánovaný a vymeraný, ale pod povrchom za dôveryhodnú fasádou prekypuje vzdorom. Mnohí jedináčikovia v sebe nosia odpor voči tomu, ako vždy museli byť takí "malí dospelí".
Často si u psychoterapeuta sťažujú, že nikdy neboli deťmi. Očakávalo sa od nich tak veľa, že sa vždycky cítili ako dospelí. Ak chcete presný opis typického jedináčika, platí o ňom takmer všetko, čo platí o prvorodených: nálepky typu perfekcionista, spoľahlivý, svedomitý, systematický, kritický, vážny, študijný typ, opatrný a konzervatívny.

K jedným z typov jedináčikov patria tiež nechcené deti či deti, ktorým sa kvôli povinnostiam rodičov nedostala v plnej miere rodičovská láska (sem patria aj deti z nekompletných rodín, kde jeden rodič chýba). Od mala poznajú skôr zákazy a príkazy ako pohladenie a tak ich vnútorný vzdor prepukne oveľa skôr. Rodič je potom zarazený, keď ku konfliktu s vlastným dieťaťom (sem patria výbuchy hnevu, odvrávanie, trucovanie aj plač) prichádza v tom najnevhodnejšom okamihu.

Podstatný fakt - ak má dieťa súrodenca, je do života obohatené o rad skúseností, ktoré bohužiaľ jedincovi vyrastajúcemu ako jedináčik chýbajú, alebo sa ich musia učiť pri styku s deťmi z iných rodín. Pravdepodobne však jedináčik v oblasti sociálnych vzťahov nebude pre život tak vybavený ako jedinec, ktorý má súrodencov, pretože mu chýba istý sociálny tréning. Jedná sa o vzájomné boje medzi súrodencami alebo spoločné boje súrodencov proti nepriaznivým vplyvom okolia, kedy sa deti učia buď sebauplatneniu, alebo spolupráci.

Napriek tomu mnohí psychológovia tvrdia, že správne vychovaný jedináčik býva vyspelejší  a schopnejší riešiť problémy ako jedinci z rodín s viacerými súrodencami.

Rozdiel medzi jedináčikom a prvorodeným je v tom, že čo jedináčik získal, to mu už zostane. Nemá strach z konkurencie, nemusí bojovať o pozornosť okolia a o uznanie. Preto je dosť často lenivý a robí len to, čo chce, alebo musí. Ale robí to perfektne.

 

Prvorodený

 

Spoločnou črtou prvorodených je to, že sú dominantní, ambiciózni, zodpovední perfekcionisti a rodení vodcovia. V živote sú skôr individualisti s veľkou potrebou uznania. Rodičia sa na nich vlastne len učia rodičovskej úlohe a občas na nich majú prehnané požiadavky, prenášajú na nich svoje očakávania a nenaplnené ambície. Občas ťažko nesú fakt, že pozornosť rodičov sa obracia na mladšie dieťa a môžu si to preniesť aj do partnerského vzťahu vo forme žiarlivosti.

Existujú najmenej dva dôvody, prečo sú prvorodení zvyčajne veľmi snaživí a cieľavedomí (a niekedy aj trochu neurotickí). Tie dva dôvody sú matka a otec. Novopečení rodičia sa k svojmu prvorodenému správajú trochu paradoxne. Na jednej strane sú prehnane opatrní, úzkostliví, neistí a nedôslední. Na druhej strane však zasa často prísni a nároční, poháňajú a povzbudzujú svoje dieťa k stále vyšším a lepším výkonom.

Dalo by sa povedať, že prvorodení sú ako pokusné králiky, na ktorých sa rodičia učia vychovávať deti. Koniec koncov - ešte to nikdy nerobili. U prvorodeného je všetko mimoriadne dôležité a začína to dlho predtým, než príde na svet. Výskum ukazuje, že prvorodení chodia a hovoria skôr než neskôr narodené deti. Pri tom všetkom povzbudzovaní, poháňaní to zrejme robia v sebaobrane!
Ďalším typickým rysom prvorodených je vážnosť. Pre prvorodeného jedinca je život veľká a vážna vec. Väčšinou nemá rád prekvapenia.

Prvorodení chcú vedieť, čo sa bude diať a kedy. Ide im o to, aby všetko bolo dobre zorganizované a vykonané včas a bez chyby.

Prvorodených možno automaticky zaradiť do kategórie opatrené nálepkou "predvoj". Z prvorodených obyčajne tiež vyrastajú ľudia konzervatívni. Pod stálym tlakom a náporom zo strany dospelých, aby vynikali, sa stávajú nositeľmi rodinných noriem. Prvorodené deti sú "malí dospelí", ktorí väčšinou pokračujú v živote ako tí úspešní, ktorí niečo dosiahli a vedú nás ostatných.

Podľa mnohých štúdií majú prvorodení vyššie IQ, než ich mladší súrodenci. Najväčšia štúdia, zaoberajúca sa touto problematikou bola vykonaná v Nórsku na 241 310 mužoch. Výsledky potvrdili priemerne najvyššie IQ u najstarších súrodencov. Druhorodení mali zase vyššie IQ, než deti narodené ako tretie. Následne títo vedci výsledok overovali u 63 951 súrodencov a došli k rovnakým záverom.
Zaujímavé je pátranie po príčine tohto javu. Prvou príčinou je zrejme to, že rodičia prvorodenému dieťaťu venujú spravidla väčšiu starostlivosť a viac od neho očakávajú. Druhou príčinou je potom to, že starší súrodenec často pomáha tomu mladšiemu s učením rôznych poznatkov alebo zručností - veľa vecí mu musí vysvetľovať. A učenie a vysvetľovanie zabezpečuje ďalší rozvoj určitých špecifických schopností, ktoré sa pravdepodobne potom premietnu v priemerne vyššom IQ staršieho súrodenca.

Prvorodených nemôžete prehliadnuť. Ak nie ste jedným z nich, určite sa s nimi čoskoro niekde stretnete. V niektorých prípadoch to pre vás môže znamenať napätie, možno aj spor.
Možno vás váš starší prvorodený brat alebo sestra museli strážiť, keď neboli rodičia doma, a ani pre jedného z vás to nebol príjemný zážitok. Ale iní prvorodení sa zase stávajú vzormi, a dokonca tak trochu druhými rodičmi svojich mladších súrodencov.

Zaujímavosť: Je zaujímavé, že koktaví ľudia sú väčšinou prvorodení. Keď oslovíte koktavého, zvyčajne hovoríte s prvorodeným. Strach z toho, že urobí chybu, je tak veľký, že je prekážkou
jeho prirodzenej schopnosti hovoriť. Pretože má strach, že urobí chybu, čo urobí? Urobí chybu.

Prvorodení majú veľmi veľa spoločných vlastností s jedináčikmi, preto o týchto dvoch pozíciách píšeme najmenej – dajú sa totiž v mnohom prepojiť dohromady.

 

Druhorodený, resp. prostredný

 

Na poradí záleží alebo súrodenecké konštelácieKeďže berieme do úvahy typickú slovenskú rodinu, ktorá v drvivej väčšine prípadov nemá viac, ako tri deti, hovoríme o druhorodenom ako o prostrednom.

Prostrední narodení sa dajú jedným slovom označiť ako prispôsobiví.  No zároveň u nich musíme predstaviť fenomén pokazeného fotoaparátu, resp. piateho kolesa. Že o čo ide? Kevin Leman to opisuje takto: „Jedna z vecí, ktoré dokazujú, že rodičia posúvajú prostredné dieťa do pozadia, je rodinný album. Keď si chcem na seminári doberať prostredné deti, stačí, keď poviem "rodinný album". Smejú sa, ale je to horký smiech. V bežnom albume je dvetisíc fotografií prvorodených a trinásť ich. Druhorodené deti sú obete zvláštneho fenoménu. Vyzerá to, ako by rodičia naraz schudobneli a nemohli si kúpiť film, alebo sa im polámal fotoaparát a podarilo sa im ho opraviť, až keď sa narodila ich najmladšia princeznička.“

Predstavte si (bez „srandy“) nasledujúcu situáciu. Trinásťročné dievčatko sa prvýkrát zamiluje a chce dať svojmu chlapcovi fotografiu.

Ide za matkou a hovorí: "Mami, máme nejaké moje fotky bez nej?"

Matka sa zatvári udivene a musí priznať, že nie. Takže chlapec dostane fotografiu, na ktorej je staršia sestrička starostlivo odstrihnutá.

Niet divu, že prostredné deti sa cítia odstrčené ako piate koleso na voze alebo aspoň ako niekto prebytočný, kto je stále predbiehaný a zatláčaný do pozadia mladšími alebo staršími súrodencami. Preto nie je u prostredných detí neobvyklé, že sa viac ako ktorékoľvek iné dieťa v rodine upínajú k partii svojich rovesníkov. Priatelia sú pre prostredné deti veľmi dôležití. Doma je výnimočný prvorodený, pretože prišiel prvý. Výnimočný je tiež posledný narodený, pretože znamená koniec radu. Piate koleso potrebuje čo najviac priateľov. Aby sa vyrovnal aspoň čiastočne s pocitom zakorenenosti, stáva sa z neho tak trochu "voľnomyšlienkár". Berie si právo odmietnuť do istej miery rodinný systém hodnôt a zvolí si za meradlo hodnoty nejakej inej skupiny.

Ďalší zaujímavý fakt o prostredných: Prostredné dieťa má staršieho a mladšieho súrodenca. Charakteristickou vlastnosťou tejto pozície je určitá rozporuplnosť. Je totiž najťažšie nejako presne definovať a zovšeobecniť typické vlastnosti prostredného. To je dané skutočnosťou, že sa prostredné dieťa spravidla vyvíja na základe vzťahu so starším súrodencom. Pokiaľ mu môže byť dôstojným súperom, bude s ním súperiť. Ak je však starší súrodenec múdrejší a talentovanejší, bude sa mladší súrodenec snažiť o to, aby sa presadil iným spôsobom. Štúdie dokazujú, že druhorodený je do istej miery opakom prvorodeného. Preto je jeho typické vlastnosti vlastne nemožné presne určiť. Prostredný súrodenec tak môže byť v závislosti na svojom staršom súrodencovi buďto spoločenský a priateľský, alebo samotársky a tichý. Môže byť agresívny, ale tiež sa môže vyhýbať konfliktom a tak ďalej. Ak chce človek pochopiť jedincov, ktorí sa narodili ako prostrední, musí sa oveľa viac než u prvorodeného alebo najmladšieho zamerať na kontext fungovania celej rodiny.


Prostredné deti majú veľmi ťažkú ​​pozíciu. Rad autorov uvádza, že sa často jedná o pozíciu najproblematickejšiu. Nikdy nezažili výsadné postavenie, ktoré mal prvorodený a chýba im ochrana a časté rozmaznávanie, ktoré pripadá prvorodeným a posledným. Starší súrodenec prostrednému dieťaťu uniká, zatiaľ čo mladší prostredného ohrozuje. To na druhú stranu vedie k tomu, že si deti narodené v tejto konštelácii v živote väčšinou vedia poradiť a len tak ich niečo nezrazí na kolená. V dôsledku svojej pozície a podmienok, ktoré sú touto pozíciou spôsobené, sú schopnými vyjednávačmi a dokážu sa prispôsobiť. Podľa viacerých psychológov sú skôr manipulujúci  ako asertívni. Revolta a fungovanie na hrane pravidiel im nie je tak cudzie, ako najstarším, ale nepresahuje určité medze.


Prostredné deti majú ale spravidla spoločnú jednu vec. A tou je akýsi pocit krivdy, ktorý pramení z toho, že boli v priebehu dospievania sužovaní tlakom zhora aj zdola. Prostrední majú pocit, že o ne rodičia v detstve stáli menej, že boli prehliadaní, že im bolo venované najmenej pozornosti. Prvorodený je v rodine významný, je na neho spoľahnutie, sú do neho vkladané najväčšie nádeje atď. Posledný (najmladší) má najviac pozornosti, či už ju získal tým, že sa o neho musia všetci starať, alebo tým, že si ju vydobyl svojou roztomilosťou a schopnosťou sa predvádzať. Prostredný má naproti tomu pocit, že v rodine akosi nemá svoje miesto, je mu ukrivdené tým, akú pozíciu má on oproti silnému prvorodenému či obletovanému najmladšiemu.

Vyššie spomenuté fakty vedú k tomu, že prostredné deti si nachádzajú akúsi druhú rodinu vo svojich kamarátoch. V partii kamarátov totiž môžu získať výsadnú pozíciu, po ktorej túžia a ktorej sa im doma nedostáva. Preto majú oproti prvorodeným spravidla oveľa viac priateľov. A ešte niečo. Prostrední majú často sloniu pamäť. Z pohľadu iných si pamätajú aj bezvýznamné skutočnosti a detaily ak si o nich myslia, že ich raz – hoci aj vo veľmi ďalekej budúcnosti využijú. Sú spoločenskí, veľkorysí a prispôsobiví. Radi vyjednávajú a sú schopní kompromisu, čo je ich cesta na dosiahnutie úspechu. Sú samostatní a za svojím cieľom si idú ticho a niekedy v nich prvorodeným vyrastie tvrdý konkurent. 

 

Ďalšie zaujímavé fakty o prostredných:

1.Prostredné deti sú oproti ostatným najuzavretejšie. Tak sa väčšinou chová človek, u ktorého zverenie viedlo k nejakej negatívnej reakcii a tak sa zverovať prestal. Tento vzorec správania môže ale viesť k problému, ktorým je manželstvo s minimálnou komunikáciou.

2. Ďalším faktom je, že prostredné deti najmenej často vyhľadávajú pomoc psychológa, psychiatra, alebo duchovného. To je pravdepodobne dané práve väčšou uzavretosťou prostredných a tým, že prvorodení uznávajú autoritu, ktorou odborník je a najmladší sú zvyknutí, že sa o nich niekto stará alebo im pomáha.

3. Prostredné dieťa "nasleduje stádo", najmä potom v puberte. Má v kamarátoch predsa druhú rodinu, kde sa snaží dosiahnuť výsadného postavenia, tak ich musí nasledovať.
4. Prostredné deti sú monogamné. Najskôr pretože mali v detstve pocit, že boli odstrčení a že o nich nikto nestál, snažia sa títo ľudia o to, aby ich manželstvo fungovalo. Ak si teda milé dámy hľadáte verného chlapa, lovte práve v týchto vodách.


Na prvý pohľad sa môže zdať život prostredného dieťaťa ako najťažší, alebo dokonca krutý. Možno to tak aj je. Dôležité však je, že podmienky, v ktorých toto dieťa vyrastá, ho predurčujú k tomu, že má v živote menej problémov ako deti narodené v inej konštelácii. Dieťa vyrastá s pocitom krivdy, pretože nemá také výhody ako mladší a starší. V živote sa mu to potom ale môže veľmi hodiť, pretože si aj bez výhod a privilégií dokáže dobre poradiť. Navyše potom od života toľko neočakávajú, sú spokojnejší s tým, čo majú a prijímajú druhých takých, akí sú. Nie sú teda tak posadnutí po dokonalosti, ktorá je tak vlastná prvorodeným perfekcionistom. Druhorodený má ale oproti prvorodenému jednu výhodu, ktorú si možno neuvedomuje - jeho starší súrodenec mu prerazil cestu, ktorú už on môže bez problémov v pokoji ísť.

Pekne to vystihuje Leman :"Toto mi raz povedal jeden z mojich pacientov: Byť prostredným dieťaťom z troch nebolo práve jednoduché, ale ako dospelý si myslím, že sa dokážem lepšie vyrovnávať s problémami, pretože som sa v detstve naučil dávať a brať. Som rád, že som nebol prvý a som rád, že som nebol posledný. Som rád taký aký som.“

 

Posledný alias Benjamín

 

Na poradí záleží alebo súrodenecké konštelácieNázov Benjamínko síce pochádza z Čiech, no u nás sa už dávno udomácnil. Slovenský ekvivalent by mohol byť napríklad názov poškrabok – no uznajte, že toto pomenovanie nie je jazykovo estetické. Navyše pomenováva najmladšieho, ktorý sa narodil oveľa neskôr ako jeho súrodenci. Takže ho budeme volať Benjamín. Poďme si ho predstaviť:

Jeho pozícia v rodine čo predurčuje k nepretržitej snahe ​​dostihnúť súrodenca pred ním a tam, kde je to možné, ho predbehnúť. Od samého začiatku má silnejší pocit menejcennosti, v dôsledku ktorého bude mať veľké ťažkosti presadiť sa v okolitom svete. Bude mať sklon orientovať sa na svoju vlastnú prevahu a nevšímať si pospolitosti s druhými. To ešte nemusí byť nič zlé. Ak sa nezhatia jeho nádeje, môže sa vývoj uberať v správnych koľajach. Ak stratí nádej, stane sa protivníkom druhých, začne si hľadať cestičky, ktorými si môže život uľahčiť, začne používať triky, a to všetko preto, že bude druhým závidieť. V takom prípade, keď u dieťaťa nebadáme sebapoznanie, vystupujú do popredia vlastnosti, ktoré neprezrádzajú upovedomený si význam spoločnosti. Stačí si pripomenúť rozprávky, a úlohu najmladšieho v nich, aby sme pochopili, že prapôvodná skúsenosť najmladšieho, ktorá ovplyvňuje štruktúru jeho životného štýlu, je, že je najslabší. Nič iné u neho nehrá tak veľkú rolu. Je vypravený do života s tým, že je predurčený hrať úlohu najmladšieho. Všetko sa môže odohrať v užitočných sférach života, v rámci spoločenstva druhých, ale aj v oblastiach neužitočných. Bude vystavený väčším zvodom ako ten, kto v prvých štyroch alebo piatich rokoch žil vo väčšej rovnováhe a ani mu neprišlo, že by mal zostať najmenší.

Podľa psychológa majú najmladší ešte jednu zaujímavú pozíciu – bývajú miláčikom rodiny, takže rodičia sa zvyčajne neubránia ich rozmaznávaniu. Keďže sa rodičovská pozornosť už otupila, tieto deti prechádzajú životom asi najjednoduchšie – cestu im už „prešliapali“ starší súrodenci. Ľahko nadväzujú nové kontakty aj vzťahy, sú bezstarostní a spoločenskí rebeli. Majú veľa nápadov, sú empatickí a citovo založení, nekomplikovaní a majú schopnosť motivovať ostatných.

Vo veľkej miere doslova zbožňujú svetlá rámp – resp. sú rodení zabávači a komedianti. Ale nie tak, ako ste si to v prvej chvíli teraz predstavili. Oni totiž chcú byť klauni, ktorých iní berú vážne. Leman o tomto hovorí slovami: „Najmladšie deti si so sebou nesú prekliatie, že ich nikto neberie vážne, najskôr ich rodina, potom svet. V skutočnosti sa Benjamínkovia vyznačujú spaľujúcou túžbou urobiť niečo dôležitého, aby si ich druhí všimli. Od chvíle, kedy sú schopní premýšľať o svete okolo, si naliehavo uvedomujú, že sú najmladší, najmenší, najslabší a najhoršie vybavení k tomu, aby sa vysporiadali so životom. Veď predsa kto by dôveroval tomu drobcovi, že bude vedieť prestrieť stôl alebo naliať mlieko? On na to jednoducho ešte nie je "dosť veľký".
Medzi  Benjamínkami nájdeme množstvo spevákov aj hercov. A tiež módnych návrhárov, psychológov aj maliarov. Dokážu totiž snívať s otvorenými očami a majú perfektnú predstavivosť.

Niekedy sa stáva, že najmladšie dieťa sa z najmilšieho akoby švihom prútika zmení na rebela, čo môže viesť dokonca k útekom z domu či ignorovaniu rád rodičov. Toto všetko súvisí s premenou z baviča na vážneho klauna. Takýchto premien však v živote benjamínka bude viac.  Každá cesta po koľajniciach bezstarostnosti skončí a u najmladšieho môže dôjsť k nájdeniu svojho vlastného ja. Napríklad z večne usmiatej osoby sa stáva duchovne (väčšinou však nie nábožensky) založený človek. On sa síce tiež usmieva svojim vnútrom, no tí ostatní to zatiaľ nevidia.

Je množstvo najmladších, ktorí sa v priebehu života radikálne zmenili a je úplne jedno, v ktorom období to bolo. Táto zmena bola tak razantná, že ak by ste mali stroj času, preniesli sa o rok späť a povedali takémuto človeku, kde a hlavne KTO bude po roku, možno by vám sám neuveril. Typickým príkladom sú opäť umelci, ktorí vymenili predošlý búrlivý život napríklad za pokoj mystiky a ezoteriky.

Ďalšia vec, ktorú si môžete prečítať v tabuľke charakteristických rysov najmladších detí, je túžba po chvále a povzbudení. Poklepanie na rameno, potľapkanie po chrbte a slová ako "tak bež, spoliehame na teba" stačí benjamínka povzbudiť na celé hodiny, ak nie týždne.

Demografi pri svojich výskumoch prišli s faktom, že najmladší sa rodí do rodiny, v ktorej už majú rodičia pomerne veľkú časť kariéry za sebou a tak je rodina v mnohých prípadoch lepšie zaopatrená, než pri narodení prvého dieťaťa. Najmladšie dieťa sa teda rodí do majetkovo zaistenejšej rodiny a je akýmsi "dieťaťom pre radosť". Preto Benjamín aj vo vyššom veku (aj keď si to často neuvedomí) rozdáva radosť. Či už na pracovisku, s priateľmi a podobne. Je to také veselé slniečko, povedané slovami minulého režimu „v kolektíve obľúbené“.

Kevin Leman vo svojej knihe o rodinných konšteláciách spomína: “Som posledný z mojich súrodencov. Vždy som bol veselý a smiech som chcel rozdávať naveky. V mladosti som bol ja práve tým klaunom, ktorý bavil všetkých naokolo a dnes som psychológ. Ide to vôbec dohromady? Pravdaže. Tým klaunom vo svojom vnútri som zostal stále a nerobí mi nič väčšie potešenie ako rozosmiať poslucháčov na mojich seminároch a prednáškach. V mladosti som si totiž uvedomil, že nestačí len byť stredobodom pozornosti a v mojom pubertálnom mozgu to napodiv vyvolalo otázku: "Byť populárny je zábava, Leman, ale čo bude ďalej?"A tá ma poháňala až k cieľu, v ktorý som nikdy ani nedúfal – k vysokoškolskému diplomu. Rád o sebe hovorím, že som jeden z mála diplomovaných psychológov, ktorých poznám, čo prešli univerzitou a postgraduálnym štúdiom - čo predstavuje celkovo trinásť rokov – bez stredoškolského vzdelania. Naozaj som sa toho na strednej škole veľa nenaučil, to je skutočnosť, na ktorú nie som moc pyšný. Ale môj „obrat“ stál za to.“

 

Zaujímavosti o najmladších zo súrodencov:

1.Štúdie ukazujú, že rodení Benjamínkovia  sú priťahovaní k profesiám orientovaným na ľudí, zatiaľ čo
prvorodení a jedináčikovia si vyberajú zamestnanie, ku ktorému patrí práca s dátami, materiálmi alebo inými "vecami".

2.Ak dieťa vyrastá ako najmladšie v rodine, ľahko sa môže zmeniť na uzlíček rozpoltenosti. Sú akoby na hojdačke skúseností a emócií, z ktorých mnohé si ťažko vysvetľujú a ešte ťažšie chápu. Benjamínkovia tak dokážu byť chvíľu okúzľujúci a roztomilí a hneď nato vzdorovití a nepríjemní. Rýchlo sa zmenia z dynama nabitého energiou na bezmocných úbožiakov, ktorým v pondelok patrí svet a v utorok sú úplne na dne.

Kevin Leman vysvetľuje: S najmladšími deťmi sa zaobchádza rozporuplne - chvíľu sa s nimi doma maznajú a rozmaznávajú ich, a hneď nato ich podceňujú a smejú sa im. V sebaobrane si my Benjamínkovia postupne vypestujeme istú aroganciu, ktorá nám pomáha zakryť všetky pochybnosti o nás samých a vnútorný zmätok. Pod týmto nezávislým povrchom sa skrýva vnútorný rebel, ktorému všetko prejde, alebo by malo prejsť. My Benjamínkovia sme impulzívni a blázniví. Ideme za niečím a urobíme to, a až neskôr premýšľame o dôsledkoch svojho konania. Máme predsavzatia, že si nás budú ľudia všímať, že po sebe zanecháme stopu. Pritom sme často veľkí trémisti. Bojíme sa, lebo podvedome chceme ukázať našim starším súrodencom, našim rodičom
a svetu, že s nami musia počítať.

3. Benjamínkovia nemajú rodený zmysel pre poriadok a často strácajú veci. Otázky typu „kde mám kľúče, veď pred chvíľou boli na stole“ sú u nich na dennom poriadku. No aj v tomto sa dokážu zmeniť tak, že si v priebehu života vytvoria vlastný systém, kam si budú ukladať dôležitosti a to ich samozrejme zmení tiež k pohľadu na neporiadok a stávajú sa práve tými, ktorým vadia neuložené veci a podobne.

4. Najmladší zo súrodencov sú prvými, pri ktorých sa dá povedať, že prevzali za seba zodpovednosť. Zvlášť ak medzi nimi a ostatnými súrodencami sú väčšie vekové rozdiely.

 

Rýchla ukážka súrodeneckých vzťahov (prvorodený versus druhý)

 

Adler bol prvým autorom, ktorý sa bližšie zameriaval na to, že sa každé dieťa rodí do úplne odlišnej situácie, čo vedie k tomu, že aj súrodenci sú veľmi odlišní. Prvé dieťa je princom, je dôkladne opatrované zo všetkých strán, od rodičov po prarodičiov. Všetci venujú pozornosť iba jemu, nemá s kým súperiť, nemá konkurenciu. Situácia sa ale mení s príchodom ďalšieho súrodenca. Adler túto situáciu nazýva zosadením z trónu. Tento nový stav sa prvorodenému vôbec nepáči, doteraz bol stredom pozornosti, mal moc strhnúť pozornosť okolia len na seba a o túto moc teraz prišiel.


Dieťa narodené ako druhé má tiež výnimočnú pozíciu. Je v opačnej situácii, než bolo pri narodení prvé dieťa. Vždy má pred sebou súpera, už od narodenia má koho doháňať. Ak je medzi súrodencami malý vekový rozdiel, je určitá pravdepodobnosť, že mladší súrodenec začne staršieho predháňať. Starší súrodenec totiž môže byť faktom narodenia mladšieho konkurenta tak vyvedený z miery, že sa bude napríklad pokúšať vrátiť vo vývoji, aby získal späť pozornosť rodičov (enuresis nocturna, zlostenie sa, vyžadovanie pomoci pri obliekaní a podobne). Dochádza tak k istej výmene úloh prvorodeného s druhorodeným. Navyše je prvorodený existenciou konkurencie vystresovaný, pretože na ňu nie je zvyknutý a tak má mladší lepšiu východiskovú pozíciu. Rodičia sú k staršiemu viac kritickí (obzvlášť, ak ho mladší začne skutočne predháňať), čo je ďalším negatívnym javom, ktorý vedie k zhoršeniu jeho situácie. Naproti tomu má druhé dieťa už od malička konkurenta, ktorý mu stavia latku. Každá pozícia má teda charakteristické aspekty, ktoré môžu viesť k vzniku určitých vlastností.

Toto je len malá časť veľkej náuky o rodinných konšteláciách, ak vás tento článok zaujal, dajte mu „lajk“ a možno pre vás pripravíme pokračovanie zamerané na partnerské vzťahy jednotlivých osôb podľa poradia ako sa narodili.


Pamätajte ešte na jedno: Bez ohľadu na to, aké miesto zaujímame v rodine, pôsobí okolo nás ešte mnoho ďalších síl, ktoré môžu zasiahnuť do deja a zmeniť situáciu. Preto je náuka o rodinných konšteláciách plná výrazov ako „pravdepodobne“ alebo „je možné, že“. Musíme zdôrazniť, že poradie narodenia neurčuje vlastnosti jedinca s úplnou istotou, ale iba s určitou pravdepodobnosťou. Poradie nám nemôže presne opísať, ako sa bude človek správať a nemôžeme vďaka nemu vysvetliť všetky jeho vlastnosti, ale môžeme získať záchytné body na to, aby sme dokázali povedať, prečo je tento človek taký, aký je. Toto majte vždy na pamäti.

 

Foto: pixabay.com

Autor: Ivan Nôta


 
TIP3.jpg

„Rýchla“ terasa

Projekt patia či terasy nemusí byť smrteľným úderom pre váš rodinný rozpočet. Dodnes sú obľúbené projekty takzvaných rýchlych terás, ktoré si dokážete postaviť vlastnými rukami za jeden víkend, možno aj za kratšiu dobu.


 

! SOS- PORAĎTE MI !

Máte problém a neviete si s ním rady? Napíšte nám!

obr.jpg

Pletené listy


Technika pletenia papiera je známa stovky rokov v krajinách východu (Japonsko, Čína), kde okrem dekoratívnych slúžila aj na praktické účely. Dnes vás zoznámime s návodom na pletenie papierových listov stromov. Ich využitie necháme na vás, najčas


 
tip.jpg

Kedy vysádzať živý plot

Živé ploty z opadavých drevín s jednoduchým koreňovým systémom sa vysádzajú na jeseň po opadnutí lístia až do prvých mrazov a alebo skoro na jar do začiatku pučania.


 
porod.jpg

Cisársky rez... a čo potom?


K napísaniu tohto článku ma inšpiroval rozhovor, ktorého som sa stal mimovoľným svedkom počas čakania na autobus. Rozprávali sa dve mladé dámy (z toho jedna tehotná) a tento rozhovor zrejme mysleli celkom vážne. Prerozprávam vám ho.


 

Skorocelový med

Skorocelové listy natrhajte a zalejte liehom. Keď lieh vsiakne do list ...

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať
plot.jpg

Postavte si jednoduchý plot

Nájde sa dosť dobrých dôvodov postaviť si takýto plot. Či už na ochranu pred zvedavými zrakmi z ulice alebo jednoduchú ochranu proti vetru. Nezabúdajte, že stĺpiky nesmú byť umiestnené ďaleko od seba, aby sme dosiahli jeho stabilitu.


 

dnes je: 25.9.2016

meniny má: Vladislav

podrobný kalendár

18463461

Úvod | Mapa stránok | RSS | Meniny má Vladislav | Nedeľa 25.9.2016 |
ÚvodÚvodná stránka