banner
Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

„Primitívna strava“ versus moderná doba

 

Svet, v ktorom žijeme by mal byť v stave harmónie, teda súladu a súzvuku všetkého čo je v ňom obsiahnuté. Nielen materiálneho, ale aj duchovného. A nielen dobrého, ale aj zlého. Je však tomu naozaj tak? Dnes sa pozrieme na harmóniu v našom stravovaní a možno vás niektorými tvrdeniami šokujeme. Týmto príspevkom nechceme prezentovať nejaké konšpiračné teórie. Chceme vyvolať polemiku. Polemiku vás so sebou samými. Zamyslenie, či je ozaj všetko čo robíte, čo konzumujete a o čom si myslíte, že je pre vás najzdravšie, tá správna cesta.

V čase, kedy nás média, reklamný svet, ale aj odborníci vo svojich príspevkoch bombardujú protichodnými názormi na štýl nášho stravovania môže nastať moment, keď sa v týchto radách doslova stratíme. Čo robiť ako si nájsť svoj vlastný a zdravý stravovací štýl? Pomôžeme vám. Musíte však použiť svoj vlastný (doslova sedliacky) rozum, prečítať si nasledujúce riadky a pokúsiť sa sám sebe odpovedať na základné otázky o stravovaní.
Pod pojmom primitívna strava sa rozumie strava našich predkov. Rozdeľuje laikov aj odborníkov na dva tábory. Jedni ju vynášajú do nebies, iní hovoria o nezdravých, premastených a presladených jedlách, plných životunebezpečných látok.

bryndzaČo sa zmenilo?

V priebehu posledného storočia sa toho veru zmenilo veľa. Žijeme v dobe, ktorá nám život síce uľahčila, no na úkor vlastného zdravia. Naši predkovia si museli všetko urobiť sami. Pracovali na poliach aby mali čo jesť, ručne rúbali drevo, aby mali čím v zime kúriť, od útleho veku im nerobilo problém takmer všade chodiť pešo – do školy, do práce, na trh... Dnes? Nehýbeme sa. Ak ideme nakupovať, odvezieme sa autom, v obchodnom dome uprednostníme výťah pred betónovými schodmi a podobne. Značná časť populácie celý deň presedí. Doma aj v práci. A potom (mysliac si, že robia niečo pre svoje zdravie) napochodujú do fitnescentra miesto toho, aby športovali na čerstvom vzduchu. Je to naozaj dobré? Dnes síce ideme hovoriť o našom stravovaní, začneme však pri niečom, čo zdanlivo so stravou nesúvisí. Ale naozaj len zdanlivo.
 

Slnko

Aj keď to znie neuveriteľne, existujú na svete ľudia, ktorí nemusia jesť, resp. svoju stravu nazývajú pránickou a využívajú pre jej získavanie okrem mnohého iného tiež energiu zo slnka. Nie je potrebné venovať sa tomuto fenoménu podrobnejšie. Stačí ak sa pozrieme na javy v prírode, ktorej sme súčasťou. Rastliny, stromy, plody – to všetko potrebuje pre svoj život slnečnú energiu. Aj my ju potrebujeme, no zároveň sme prehlásili účinky slnka za rakovinotvorné. A radšej športujeme v uzavretých fitnescentrách.

Chýba nám slnko. Kontakt s ním. Slnko je pritom zdrojom vitamínu D3, ktorý má okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Vo veľkej miere posilňuje imunitný systém. Ak vystavíme naše telo len na 20 minút denne lúčom slnka (samozrejme nie počas obeda či horúčav, pocítime pozitívne účinky už po pár dňoch. Ako keby nám niekto dobil batérie. Prírodným „lekárom“ je však aj deň a noc. Človek je jednoducho tak naprogramovaný – cez deň by mal žiť a v noci spať. Koľkí však vymenili noc za deň? S týmto prístupom vzrástol počet ľudí s migrénami, nespavosťou a inými problémami mnohonásobne.

Strava

Dostávame sa ku koreňu veci. Ak by sme mali možnosť vrátiť sa v čase a ochutnať jedlá, ktoré jedli naši predkovia (ktorí mimochodom trávili na slnku a čerstvom vzduchu oveľa viac času, ako my), s prekvapením by sme zistili, že ich jedlo vôbec nechutilo zle. Práve naopak – malo by vynikajúcu chuť a správne zloženie látok pre správny chod nášho organizmu. Zrejme by sme názov primitívna strava veľmi rýchlo zamenili za iný. Takéto jedlá mali zložky, ktoré nám dnes veľmi chýbajú. Od vláknin, obsiahnutých v strukovinách až po vitamín D3 v masle a mlieku. Výhodou našich predkov bolo hlavne to, že potraviny pochádzali hlavne z bezprostredného okolia človeka a predávali sa čerstvé – takmer ihneď po zbere. To sa týkalo aj iných potravín. Veď, kto mal v tých dobách chladničku, mrazničku a podobne?

Kvalitu potravín najviac ovplyvňuje ich čerstvosť. A zrelosť. Čo sa však deje dnes? Veľké obchodné siete rozhodujú o tom, čo je zdravé. Čerstvosť sa nahradila zmrazovaním, konzervovaním a inými prostriedkami aby jedlo čo najdlhšie vydržalo. A zrelosť? Aj podľa odborníkov by človek, žijúci v našom časovom pásme mal jesť hlavne plodiny, ktoré v tomto pásme bezprostredne rastú. Samozrejme, že sa nezakazuje jesť napríklad citrusové plody, no ak si uvedomíme fakt, že množstvo z nich sa zberá prakticky v procese dozrievania , zistíme aj bez nejakých chemických pokusov, že ich vitamínová hodnota je oveľa menšia, ako v plodoch z vašej vlastnej záhrady. Situáciu zhoršuje fakt, že dnes je módnym trendom dovážať všetko a týka sa to aj plodín, ktoré si v pohode dokážeme vypestovať sami – cesnak z Argentíny, jablká z Ekvádoru, paradajky z Turecka, fazuľa hoci aj z Kazachstanu... Predstavte si život jahôd, ktoré ešte zelené odtrhnú ďaleko za našimi hranicami, dozrievajú počas letu a presunu do našej krajiny pod infralampami a potom sú schopné dva týždne vyzerať rovnako „čerstvo“ na pultoch predajní. Sú kóšer? Pritom je jahoda všeobecne považovaná za najzdravšie ovocie. Takéto však k nim majú zrejme veľmi ďaleko.

Zrejme sú však pravdivé slová významného lekára, ktorý tvrdí, že jediná paradajka z vašej záhrady má v sebe toľko živín, ako päť rovnako veľkých z hypermarketu. Ak potravinu dlho skladujete alebo zberáte v nezrelom stave, aby sa počas transportu neznehodnotila, výrazne klesá jej nutričná hodnota. Všimnime si u nás predávané tropické druhy ovocia. Keď ich ochutnáte počas exotickej dovolenky priamo v krajine pôvodu, ľahko zistíte ten rozdiel. Citróny, pomaranče či banány, odtrhnuté priamo zo stromu majú úplne inú chuť, ako keď cestujú tisíce kilometrov loďou, lietadlom a kamiónom. Kdesi sa stala chyba. Veľká chyba, na ktorú môžeme všetci doplatiť. Éra kolektivizácie a jednotných roľníckych družstiev je dávno za nami a dnes sa už o nej deti takmer nič neučia.

Pamätníci si však budú vedieť urobiť záver z nasledujúceho tvrdenia: Socialistický štát dotoval na Slovensku poľnohospodárstvo ročnou sumou asi 7 miliárd vtedajších československých korún, veľká časť z toho išla na investície, najmä na vodohospodárske úpravy, zúrodňovanie pôdy a dotácie na nákup priemyslových hnojív, vrátane organických. To sa bohato vyplatilo, lebo poľnohospodárstvo ako celok vykazovalo ročný zisk približne 25 miliárd korún. Viete si to predstaviť? Dali sme našej pôde kapitál a a ona nám ho viac, ako trojnásobne vracala. Potravinovo sme si boli sebestační. A teraz dovážame. Bolo že to kriku po nežnej revolúcií, aby sa pôda vrátila späť do súkromných rúk. Aj sa vrátila. Vznikli rodinné farmy a podobné útvary. A štát sa k nim zachoval macošsky. Vykašľal sa na ne. Niektorí takéto správanie prežili, iné farmy zanikli a čas šiel ďalej. Dnes na našom vidieku drvivá väčšina obyvateľov už nič nepestuje ani nechová žiadne domáce zvieratá, považujú to za nerentabilné a stratové. Kedysi vidiek ľudí živil. Robíme veľkú chybu.


Čo nie je umelé?

Veľmi ťažká otázka. Generácia dnešných štyridsiatnikov si určite spomenie na jogurty, ktoré sa v čase ich detstva predávali. Na vrchnáčiku nebol vytlačený dátum spotreby ale dni (PO, UT, STR a podobne). Znamenalo to jediné. Čerstvý jogurt bolo nutné skonzumovať čím skôr. A pravdou je, že z takéhoto jogurtu sa človek naozaj najedol (dôvodom bol laktobacil – potrebný mikrób, ktorý nielen priaznivo pôsobil na črevá a zažívací trakt, navyše sa dokázal rýchlo rozmnožovať a reprodukčným procesom zaplnil črevá). Dnes? Jogurty sa vyrábajú tak, aby vydržali čo najdlhšie.

Ak aj náhodou natrafíte na jogurt so živou kultúrou za priaznivú cenu, netešte sa predčasne. Aj v ňom je síce laktobacil – úpravami však stratil schopnosť rozmnožovať sa a vytvárať v ľudskom zažívacom trakte pocit sýtosti. A o to vlastne ide. Je to doslova geniálny obchodný ťah, keď sa predávajú zdravé jogurty s mikróbmi čo svoju prácu síce odvedú, no vy si tých jogurtov musíte kupovať veľa a zisky idú, no nie? Apropo – ak budete v hypermarkete, pohľadajte nejaký jogurt s označením „bio“. Pozrite si trvanlivosť. Čo zistíte? Doba spotreby 3 mesiace? Super. Ukážte mi však nejakú potravinu, ktorá vydrží 3 mesiace bez toho, aby bola napchatá „éčkami“.

Dobrým reklamným ťahom sa tiež stal predaj margarínu. Tu však musíme podotknúť, že margarín nie je produktom dnešnej doby. Bol tu oveľa skôr. Nie však na objednávku lekárov, aby bola alternatíva ku klasickému maslu. Vznikol na objednávku vojska. A nie hocijakého – napoleonského. Napoleon Bonaparte a neskôr jeho synovec Napoleon III potrebovali náhradu masla pre svoje armády. Náhradu, ktorá nemusela byť zdravá, ale hlavne lacná. Tak sa z loja začal vyrábať margarín. Oveľa neskôr vyvinuli v Nemecku proces stužovania rastlinných olejov. Stužili ich tzv. hydrogenizáciou, teda pridávaním plynného vodíka za vysokej teploty, vysokého tlaku a prítomnosti kovového katalyzátora do rastlinného oleja.

Ak dnes vládne všeobecný názor, že takýto proces sa pri výrobe margarínu už nepoužíva, netreba mu až tak bezhlavo veriť. Bez aspoň čiastočnej hydrogenizácie by sa ani v súčasnosti nedal vyrobiť napríklad margarín na pečenie či fritovací olej. Proces hydrogenizácie charakterizuje vznik zvláštnych, tzv. trans-izomérov nenasýtených mastných kyselín. Odborníci však tvrdia, že prirodzené trans mastné kyseliny sa nachádzajú aj v mliečnych výrobkoch a samotnom mlieku prežúvavcov (kravy, kozy, ovce). Tieto trans-formy mastných kyselín však na rozdiel od „margarínových“ vznikajú enzymatickým procesom pri trávení rastlinnej potravy. V zažívacom trakte človeka sa dokonca veľmi rýchlo menia na látky s antisklerotickým a protirakovinovým pôsobením! Dokazujú to rôzne štúdie, ale hlavne mnohoročné skúsenosti s užívaním napr. kozieho mlieka. Tuky v mlieku sú zdraviu prospešné.

Kozie mlieko od nepamäti pili najchudobnejší ľudia. Kozie mlieko a syr sú mimoriadne cenené vo Francúzsku, v Španielsku, Portugalsku. Kto však u nás chová kozy? Takmer nikto. Aj s ovcami to pomaly ide dolu vodou. Možno si pamätáte, ako nám chceli po vstupe do EU zakázať predávať nepasterizovanú bryndzu. A odrazu sa prišlo na to, že 1 gram nepasterizovanej bryndze obsahuje 1000 násobok „dobrých“ baktérií v porovnaní s gramom probiotického jogurtu. Všetky patogénne mikroorganizmy sa zo surovej bryndze bezpečne odstránia aj pri bežnom zrení a pasterizáciu vlastne netreba. Mnohí ľudia však tomu neuverili a začali nakupovať bryndzu pasterizovanú. A opäť nahrali na mlyn obchodníkom, ktorí sa neštítia ničoho – pridávajú do ovčieho mlieka kravské a výsledný produkt predávajú ako pravú pasterizovanú bryndzu. A to všetko za celkom vysoké ceny.

Čo sa týka kravského mlieka a mliečnych výrobkov, aj napriek protichodným názorom o ich konzumácií podotýkame, že ani jedna krava na svete nechce svoje mláďa otráviť, to radšej zdochne sama. V mlieku pritom vďaka tomu, že sa ovca, krava či koza pasú na slnkom zaliatej lúke nájdeme tiež vitamín D3, protirakovinové látky a samozrejme už spomínané prirodzené trans mastné kyseliny , opradené mýtmi o ich škodlivosti. Celkom iné , ako prirodzené sú však priemyselne vyrobené trans mastné kyseliny. Vznikajú pri hydrogenizácii nenasýtených olejov, napr. mononenasýtenej kyseliny olejovej. Drastický chemický proces hydrogenizácie zmení kyselinu olejovú z prirodzenej konfigurácie na neprirodzenú formu. Takže je margarín prirodzený a naozaj zdravý?

Margarín je v prvom rade umelý. Všetko na ňom je umelé, vrátane umelého obalu. Príroda ho nedokáže vytvoriť. Ak neveríte, pýtajte si margarín v obchode s bio potravinami. Nepochodíte. Bio margarín jednoducho neexistuje. Vyrába sa. Jeho pôvodná farba bez použitia ďalších „zušľachťovacích“ procesov je nepekná, sivá. Preto zamiešajú doň karotén z mrkvy, aby farbou pripomínal maslo. Margarín v tomto stave však nepríjemne zapácha. Musí sa dezodorizovať teplom, čím sa jeho vlastnosti ďalej poškodzujú, ale stále to nie je ono. Takže šup šup – rýchlo do neho umelú chuť masla a umelú vôňu. Všetky vitamíny v margaríne sú umelé, chemicky pridávané.

Ste si istí, že chcete konzumovať niečo tak umelé, aj keď vám niekto bude tvrdiť, že je to zdravé? V prvom rade si uvedomte, že ste súčasťou prírody a nie samostatná jednotka. Príroda má svoje zákonitosti, ktoré sa nedajú oklamať. Pri výrobe čiastočne hydrogenizovaných margarínov vznikajú zvláštne, transmastné kyseliny. Lipáza, hlavný enzým na trávenie tukov v našom tele, si s nimi nevie rady. Nestrávi ich, ale uloží do tukových zásob a do nervového systému. Toto zrejme nepatrí medzi zdravé pochody nášho organizmu. Pred časom „fičal“ na internete obrázok taniera, na ktorom bol na jednej strane kopček kravského masla a na druhej kopček margarínu. Niekto ten tanierik položil k mravenisku a odfotil činnosť mravcov. V priebehu pár minút sa konala invázia mravcov na klasické maslo z kravského mlieka.

Margarín? Tam sa síce ocitlo pár kusov tohto pracovitého hmyzu, ale zrejme iba omylom. Ináč – kto neverí, nech vyskúša. Podobný príbeh sa nám stal s výrobou pasce na osy, kde mala slúžiť plastová fľaša so sladkým sirupom, ako lapač na dotieravce. Sirup sme kúpili za lacný peniaz v obchodnom reťazci, no ani po týždni sa nenalákala na jeho fantastickú vôňu jediná osa. Keď sme ho vymenili za domáci bazový, v priebehu dňa sa naša pasca zaplnila hmyzom.
tradičný slivkový lekvár

A keď sme už pri sladkom. Videli ste, ako sa vyrábajú tradičným spôsobom poctivé české „povidla“, resp. slovenský slivkový lekvár? Nie? Tak v skratke. Džemy z rôzneho ovocia ľudia v minulosti vôbec nepoznali. Slivkový lekvár bol však tradičnou pochúťkou, ktorú si ľudia svojpomocne dorábali. Museli však striktne dodržiavať technologický postup. Slivky museli byť vybrané zo stromov s hojnosťou slnečného svetla, aby boli dostatočne sladké. Poumývali sa, rozpolili, odstránila sa kôstka a postupne sa pridávali do medeného kotla s objemom tak okolo 50l.

Pod kotlom sa kúrilo výlučne drevom a slivky v kotle sa miešali obzvlášť dlhým veslom, pretože vrelá zmes prskala na všetky strany. Lekvár sa varil za stáleho a usilovného miešania hoci aj celú noc ( často však aj viac, ako 24 hodín!), kým nebol dostatočne hustý. Hotový lekvár sa naložil do hlinených, či keramických nádob, po vychladnutí sa oviazal papierom alebo obrúskom a uskladnil sa na povale, kde v suchu vydržal aj tri roky. Bez konzervantov !!! Okrem čistej dužiny zo sliviek neobsahoval ani gram cukru! Takmer ihneď po dovarení sa dal krájať nožom, tak bol hustý. Bol to prototyp stravy s obrovským množstvom vlákniny a bez akýchkoľvek konzervačných látok. Lekvár ideálny aj pre diabetikov – hm, ale pre akých, keď v tých časoch boli diabetici vzácnosťou.

Aký lekvár jeme dnes? Máme najmodernejšie technológie, ale ako sme spomínali, náš svet je uponáhľaný. Všetko sa robí rýchlo, aby čím skôr prinášalo zisk. Tak sa lekvár varí nejakých 10 minút, potom sa doň pridá kyselina benzoová a cukor. A na drzovku sa to predáva s názvom tradičný slivkový lekvár. Pritom nie je ani tradičný a ani lekvár.

Urýchlili sme procesy, ktoré si vyžadujú oveľa vyšší čas na to, aby priniesli výsledky a naopak – spomaľujeme procesy, ktoré by mali prebehnúť čím skôr, tým lepšie. Napríklad trávenie. Priemernému človeku trvá trávenie znateľne dlhšie, ako človeku, ktorý žil pred 100 rokmi . A nie je to len kvôli nedostatku pohybu. Viete si predstaviť, koľko strukovín zjedli naši predkovia? Hrach, fazuľa, šošovica, ale aj cícer a pohánka boli lacnou potravou. Po stáročia predsa rástli na Slovensku aj pri minimálnych zrážkach. O fazuli sa napríklad hovorilo, že je to jedlo chudobných. Treba však podotknúť, že aj zdravých. Je bohatá na solubilné vlákniny znižujúce hladinu cholesterolu a dajú sa z nej pripraviť chutné jedlá. Fazuľu jeme čoraz menej a ak, tak v konzervách z dovozu. Šošovica? tú prosím pekne importujeme až z Kanady. Uprednostňujeme sóju, často už geneticky upravenú a transportovanú tiež z veľkej diaľky. Naši starí rodičia nepoznali sóju, ale fazuľu, šošovicu a hrach áno. My si vyrobíme božstvo z plodiny (sóje), ktorú sotva poznáme a kvôli pestovaniu ktorej sa rúbu dažďové pralesy.

cícerEšte si stále myslíte, že jedlá našich predkov boli primitívne? Pôvodná kuchyňa bola síce jednoduchá, ale v mnohých prípadoch prácna. A práve tá prácnosť sa dnes už nenosí. Všetko chceme mať rýchlo pripravené a ešte rýchlejšie to skonzumovať.

Napchávame sa polotovarmi a ak chceme žiť zdravo, vylúčime z jedálníčka jedlá, ktoré na prvý pohľad vyzerajú nezdravo. Napríklad sladkosti. Tvrdíme, že sme obmedzili cukry a podobne. Pred sto rokmi sa cez týždeň stravovalo takmer výlučne bez mäsa. To čakalo na rodinu cez sviatky a nedeľu. Na druhej strane sa v pracovné dni podávali „sladké vychytávky“ – rezance s lekvárom a orechmi, pirohy plnené lekvárom a posypané mletým makom, samozrejme poliate roztopeným kravským maslom. A napriek tomu bolo priam nemožné natrafiť v sedliackych usadlostiach na obézne dieťa. Prečo? Pred minútou ste sa o tom dočítali. Nie je totiž lekvár, ako lekvár. A mak? Opäť sme tu nedávno mali bu – bu – bu, že ho treba zakázať, pretože je droga. Opýtajte sa svojho lekára, vlastne nemusíte, prezradíme vám. V maku je jedna z najvyšších koncentrácií vápnika a horčíka! K tomu zrejme nemusíme nič dodávať.

Aby sme naše rozprávanie doplnili o sviatočné mäsové dni našich predkov, o ktorých sa hovorí, ako o mastno – údeno – zabíjačkovo nechutných, zamyslime sa nad našimi dnešnými spôsobmi. Keďže (ako sme už spomínali), naši predkovia chladničky nemali, snažili jesť všetko čerstvé. Maslu napríklad škodilo teplo a tak ho vyrábali len v takom množstve, ktoré mohli rýchlo skonzumovať. častejšie sa používala bravčová masť – opäť dnes prezentovaná, ako karcinogénny strašiak. Vyškvarená masť však má v istých ohľadoch lepšie parametre ako maslo. Nečudo, veď svojím zložením sa podobá olivovému oleju. Obsahuje menej nasýtených mastných tukov ako maslo a vôbec neobsahuje transformy mastných kyselín ako margaríny.

Ešte zaujímavejšie sú fakty o vyprážaní. Bežne dostupné oleje sa prepaľujú približne pri 125°C, kým bravčová masť až pri 180°C. Sú samozrejme fritovacie oleje, ktoré tiež dosiahnu túto teplotu bez prepálenia, ale v tie sú určené na viacnásobné použitie, čo je veľmi, ale naozaj veľmi nezdravé. To je len na okraj, nakoľko vyprážanie sa vo vzťahu k našim predkom až tak veľmi nenosilo. Vyškvarená masť je lepšia ako margarín, pretože zo 45% je tvorená z kyseliny olejovej. Kyselina olejová je prirodzenou mononenasýtenou mastnou kyselinou. Jej bod topenia je 13,4°C. V margaríne sa snachádza kyselina elaidová. Je síce tiež mononenasýtená, ale vzniká neprirodzenou cestou – je teda transmastná. Bod topenia má na rozdiel od masti až pri 45°C. Nič? Nezaplo? Tak verte tomu, že ani ak by mal človek tú najvyššiu horúčku či maláriu, ktorú jeho organizmus dokáže prežiť, nikdy by nedosiahol teplotu potrebnú na zvládnutie topenia (trávenia) margarínu. A čo mäso? Napríklad bravčové mäso neobsahuje žiadne transformy mastných kyselín, ošípaná nie je prežúvavec. Ale keby aj ním bola, prirodzené transformy mastných kyselín sú iné ako tie, ktoré vyrobíme v chemických fabrikách a tvárime sa, že vyrábame zdravé potraviny. Mäso je dôležitým zdrojom bielkovín, vitamínov skupiny B (najmä B12), železa a horčíka. Obsahuje tiež draslík, sodík a železo. Bielkoviny dodávajú telu stavebný materiál, ktorý využívame k rastu, k obnove buniek a tkanív, tvorbe hormónov a enzýmov. Bravčové mäso obsahuje trošku viacej tuku ako hovädzie, ale je veľmi bohaté na vitamín B, zinok a selén. Ani len slovo tu nie je o cholesterole.

Spomínali sme, že čo sa mäsa týkalo, boli to práve naši predkovia, ktorí napĺňali poučku „všetkého s mierou“ do slova a do písmena. Boli striedmi a neprepchávali sa. Okrem toho im nikdy nebola cudzia konzumácia cesnaku a cibule (ako prírodných ochrancov organizmu). K mäsu jedli často strukoviny. Negrilovali ho, nepiekli nad uhlím, ale nad prachobyčajným drevom.

V tomto príspevku by sme mohli pokračovať naďalej, na dnes to však pomaly bude všetko. Určite sa však k tejto téme vrátime. Tesne pred záverečným odsekom si pripomeňme, ako vznikajú a zanikajú fámy. Človek dávno zistil, že jeho cesta k zdravému a hlavne dlhému životu vedie cez stravu s nízkym obsahom cholesterolu. Jeho najznámejším zdrojom je vaječný žĺtok, ale aj materské mlieko. A tak sa vajíčka začali vylučovať zo zdravých jedálníčkov a materské mlieko nahrádzať rôznymi výživnými umelými alternatívami.

Pediatri našťastie včas zistili, akú chybu urobili a sypajúc si popol na hlavu označili materské mlieko za najdokonalejší, ničím neprekonaný spôsob výživy. O niečo neskôr boli takto amnestované vajíčka. V žĺtku je 250-300 mg cholesterolu, čo je denná odporúčaná dávka. Vajce obsahuje tiež zdraviu prospešný lecitín a vitamín D3. A ak sa niekto zjedol aj päť vajec denne, v podsate svojmu organizmu neuškodil. Prišlo sa na to, že cholesterol vo vajci nezvyšuje cholesterol v krvi. Ten, kto zje veľa vajec, si zablokuje syntézu cholesterolu a napokon má cholesterolu v krvi menej. Vajcia vôbec neobsahujú trans-formy mastných kyselín a v konečnom dôsledku sa ich konzumácia dá porovnať s konzumáciou iných bežných jedál.

Samozrejme, nie je vajce ako vajce. Celkom iné je vajce od sliepky chovanej v klietkach, kde sliepky nemajú životný priestor a vôbec nevidia slnko, a iné od sliepky, ktorá behá po dvore. Takže hovoríme o poctivom domácom chove. Po zistení týchto faktov vajíčka odstránili zo zoznamu „zakázaných“ potravín a za zlé boli označené margaríny. Čítate dobre. Margaríny. Prečo táto informácia nedorazila k niektorým ľuďom doteraz? Nuž, pulty v obchodoch sú plné margarínu, ktorý sa dobre predáva a zvyšuje zisk. Kým cena vajec vystrelila astronomicky hore, margaríny kúpite za pár centov. Tento fakt sa ináč ako svinstvom nedá označiť a tak mi prepáčte za ten výraz – je to svinstvo.


Podtrhnuté a sčítané

Primitívna strava našich predkov v skutočnosti primitívna vôbec nebola. O tom, čo dnes jeme, rozhodujú veľké obchodné siete. Diktujú, čo máme jesť. A ešte tvrdia, že to, čo ponúkajú, je najlepšie. Pritom oveľa kvalitnejšie potraviny máme doma v záhrade. Naučme sa rozlišovať medzi tým, čo jeme a tým, čo by sme mali jesť. Zdravá strava totiž nie je o tom, že si nakúpime 10 kilogramov probiotických jogurtov a budeme ich jesť v nádeji, že budeme večne zdraví. Omyl. Je o vyváženosti, striedmosti a zapojení iných faktorov – hlavne slnka a pohybu. A o primitívnej strave. Tá je totiž nášmu organizmu najbližšia.
 

Mohlo by vás tiež zaujať:

Nepodceňujme pitný režim

Letné horúčavy a puchnutie nôh

Ďalšie zaujímavé články, rady a návody na tému

 


© WEBY GROUP
Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu DobraRada.sk alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti WEBY GROUP s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, kontaktujte nás na adrese info@dobrarada.sk

Foto: lamercantile.com, tarpa.eu
(i.n.)

 


 
Zhoda-partnerov.jpg

Zhoda partnerov podľa dátumu narodenia


Partnerská zhoda, zhoda na pracovisku, s najbližšími ..... Prečo sa dejú veci ako sa dejú? To všetko nám môžu ozrejmiť čísla. Podľa dátumu narodenia v numerológii nájdeme odpovede na mnohé otázky.
Vypočítajte si svoju zhodu!


 
obr.jpg

Vy ešte nemáte reklamu na DobraRada.sk?


Využite možnosť kvalitnej a výhodnej textovej i banerovej reklamy pre vašu firmu či agentúru. Ponúkame vám aj prenájom spätných odkazov z "priateľského" prostredia, ktoré spĺňa podmienky SEO optimalizácie.


 
obr.jpg

FASHION SUMMER EVENT S BORISOM HANEČKOM


19. september 2019, ROYAL PALACE *****
Turčianske Teplice


 
TIP.JPG

Plánovanie záhradného posedenia


Niekoľko jednoduchých tipov, na ktoré by mal staviteľ myslieť skôr, ako začne budovať posedenie...


 
01.jpg

Ako skladovať chlieb a pečivo tak, aby ste ich nemuseli na druhý deň vyhodiť?


Pečivo patrí k potravinám, ktoré bohužiaľ často končia v odpadkovom koši. Navrchu chrumkavé a vnútri mäkké vydrží spravidla len jediný deň, potom začne tvrdnúť, gumovatieť, alebo dokonca plesnivieť. Záleží na tom, kde a ako ho skladujete.


 
obr.jpg

Zatvárajte svoju garáž rolovacou bránou na mieru


Zákaznícke riešenie garážových brán je vyhľadávaným spôsobom zabezpečenia osobného automobilu, ako aj samotného vstupu do domu.


 
skladovanie.jpg

Sušenie zeleniny ako rovnocenná alternatíva ku konzervovaniu


Neviete čo robiť s bohatou úrodou zeleniny? Nasušte si z nej zásoby na zimu. Bude sa vám hodiť nielen do polievok. Sušenie je lacná, rýchla a jednoduchá metóda konzervácie bez chémie a cukru.


 

Rozmýšľate nad vytvorením eshopu? Prečítajte si ako na to

Na internete nájdete množstvo firiem, ktoré vám ponúkajú riešenia na tvorbu eshopu. Prečítajte si 5 tipov, na ktoré by ste mali pamätať už na začiatku.

Sypaný tvarohový závin

Múku, cukor, prášok do pečiva dobre zmiešajte. Nahrubo vymastite plech ...

dnes je: 16.9.2019

meniny má: Ľudmila

podrobný kalendár

27704252

Úvod | Mapa stránok | RSS | Meniny má Ľudmila | Pondelok 16.9.2019 |
ÚvodÚvodná stránka