banner
Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Experimentujeme s permakultúrnym pestovaním

 

„Vždy som túžila mať malú záhradku, ktorá by si žila vlastným životom. Sama by sa kyprila, hnojila, bojovala proti parazitom bez chémie, dávala mi zdravé plody, plné slnečnej výživy bez toho, aby som sa o ňu musela krvopotne starať. Sen? Dnes už nie. Nech to znie akokoľvek nemožne, táto túžba sa mi splnila. Vďaka permakultúrnemu pestovaniu takúto záhradku mám.“

Eileen Taylor, časopis Flora


Permakultúrne pestovanie


Potravinová poistka do neistej budúcnosti, organizované pestovanie rastlín a plodín z hľadiska kombinácie jednotlivých prvkov v priestore a čase či prostriedok pre prežitie po rozpade civilizácie. Takto sa často opisuje permakultúrny spôsob pestovania. Názov permakultúra vznikol spojením anglických slov „permanent agriculture“ (permanentné poľnohospodárstvo) a my sa naň pozrieme z bližšia. Na opísanie všetkých možností a spôsobov takéhoto záhradkárčenia by sme potrebovali minimálne knihu. Preto bude dnes našou úlohou opísať, čo to vlastne permakultúra je a ako sa k nej máme postaviť. Možno tým vo vás vzbudíme záujem a chuť na experimentovanie s trvalo udržateľným spôsobom pestovania.

Jedlý prales

Za „otca“ permakultúry sa považuje Bill Mollison. Tento Austrálčan sa pred štyridsiatimi rokmi začal venovať skúmaniu fungovania pralesa. Bolo to pre neho úžasne zaujímavé obdobie. Nedotknutý prales je totiž niečo podobné, ako zdravý ľudský organizmus. Funguje s priam zarážajúcou produktivitou a dynamickou rovnováhou prirodzených ekosystémov, kde všetko do seba zapadá, ako kolieska hodinového stroja. Vytvára sa tak komplexná, synergetická prepojenosť – životaschopnosť pestrého prostredia pralesa. Vypozorované základné princípy takéhoto prírodného fungovania sa neskôr snažil uviesť do nášho civilizovaného sveta pri navrhovaní záhrad a takzvaných Food Forrests – jedlých pralesov. Spoločne s Davidom Holmergom, spolupracovníkom s Tasmánskej univerzity rozvinul jedinečný koncept permakultúry, zahŕňajúci komplexný dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Jednoznačne dokázal, že rovnaké princípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov sú funkčné aj v prostredí, ktoré nazývame civilizovaný svet. Tým začal búrať po stáročia používané spôsoby a praktiky pri záhradkárčení a farmárčení na základe využívania fungovania a zákonitostí prírody v náš prospech.
 

Záhrada, priestor a čas

Ak si teraz povzdychnete, že nemáte záhradu, musíme vás vyviesť z omylu. Jednou z potešiteľných výhod permakultúrneho pestovania je tá, že sa tento princíp dá využiť na ploche 1x1 meter, rovnako ako na ploche 1x1 kilometer. Takže sa čiastočne môžete zásobovať dobrými potravinami aj v meste, na chate či chalupe s malou záhradkou.

Samotná permakultúra zahŕňa v sebe nielen intenzívne pestovanie plodín ale aj ovocných stromov, tiež extenzívne pestovanie lesa , pastvy pre dobytok, chov zvierat a umiestnenie obydlí. Napriek tomu, že my sa v tomto príspevku budeme venovať hlavne intenzívnemu pestovaniu, stretneme sa s mnohými výrazmi, ktoré zdanlivo s témou záhradkárčenia nesúvisia a s divnými, v niektorých prípadoch priam mystickými názvami, ako sú mandala, nemecká kopa, kľúčová dierka, slnečná pasca a podobne. Verte, že každý z týchto názvov je trefný a vystihuje daný postup.

 


Využívanie rôznych prvkov v priestore a čase v spojitosti s našou záhradou zaváňa skôr fyzikou. Tentoraz sa však jedná o priestor, v ktorom sa vrství vegetácia a časové hľadisko, ktoré zosúlaďuje rôzne dlhý vegetačný cyklus rastlín tak, aby boli neustále k dispozícií. Zložité? Čítajte ďalej.


Rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú

Alelopatia je názov pre vzájomný vplyv rastlín pri spolunažívaní (alello – navzájom, pathos – vplyv). Z biochemického hľadiska ide o ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami pomocou chemických výlučkov zo stoniek, kvetov, listov, koreňov a odumretých zvyškov, alebo o ovplyvňovanie mikroorganizmov v pôde a mimo nej rastlinami. Krása permakultúrného hospodárenia spočíva v tom, že sa vaša záhrada postará o seba sama. Zveľaďuje sa, hnojí a kyprí prakticky bez vášho pričinenia. Na začiatku tento fenomén síce vyžaduje nejakú tú prácu a pár mesiacov ( v prípade ovocných stromkov aj rokov) na ustálenie, pozorovanie a dolaďovanie. No ak bude všetko fungovať tak, ako má, bude vašou jedinou starosťou udržiavať chodníčky, aby ste mali kadiaľ chodiť po úrodu. A potom už môžete užívať dary, ktoré vám venovala príroda sama. A čo je hlavné – ostane vám čas na život. Možno sa vám to bude zdať pritiahnuté za vlasy, no fakt, že ak takúto záhradku opustíte hoci aj na niekoľko rokov, po vašom návrate (a po drobných prácach) budete opäť zbierať bohatú úrodu.

Permakultúrne pestovanie


Vzťah medzi kríkmi, stromami a rastlinami je zrejmý. Vyššie rastliny napríklad poskytujú tieň rôznym druhom strukovín, ktoré vďaka prítomnosti baktérií viažucich dusík zo vzduchu fungujú ako živé „továrne“ na organické hnojivá a tie bezplatne poskytujú ostatným rastlinám. Každý prvok, či už je to rastlina alebo určitý artefakt, je v systéme permakultúry organicky umiestnený tak, aby súčasne plnil viacero funkcií. Nie je to žiadna novinka. Napríklad Mexickí indiáni už oddávna pestovali spoločne v symbióze kukuricu, fazuľu a tekvicu. Kukurica poskytovala oporu pre fazuľu, ktorá na oplátku premieňala dusík zo vzduchu a viazala ho do formy, ktorú dokázala kukurica ľahko zúžitkovať. Tekvica zase pokryla pôdu listami a tak zabraňovala jej vysúšaniu a potláčala rast burín. Ak skombinujeme aminokyseliny plodov fazule a kukurice, dostaneme kompletnú rastlinnú náhradu živočíšnych bielkovín. Je to zaujímavé už z toho hľadiska, ak si položíme otázku – odkiaľ to indiáni pred stovkami rokov vedeli? Nuž, boli to ľudia, ktorí žili v súlade s prírodou a tak k pestovaniu nepotrebovali znalosti chémie. Na druhej strane my, ktorí sa považujeme za vzdelaných objavujeme tieto spôsoby až teraz.
 

Načo je to všetko dobré?

Dobrá otázka. Množstvo ľudí by povedalo, že v dobe, kedy si všetky potraviny, ovocie a zeleninu môžeme pohodlne nakúpiť v hypermarketoch je akékoľvek experimentovanie s pestovaním, ktoré je síce na pohľad pekné, no málo odskúšané a s neistým výsledkom, zbytočnou stratou času. Veľmi sa mýlia. Potravinová kríza je reálna, prítomná a mnoho nasvedčuje tomu, že sa bude naďalej prehlbovať. Rastúci počet ľudí na planéte, klimatické zmeny a s tým súvisiace klimatické šoky, meniace sa stravovacie návyky ľudí, rast životnej úrovne, zlý manažment poľnohospodárskych politík, zneužívanie rozvojových krajín a ich poľnohospodárskych kapacít a k tomu politické rozhodnutia s neblahými konzekvenciami pri bio palivách - to je pár najzásadnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu potravín smerom nahor v strednodobom a dlhodobom horizonte. Nehovoriac o tom, že ovocie a zelenina z hypermarketov sú už len akousi tieňohrou ozajstných plodín, pri ktorých raste hrá hlavnú úlohu slnečná energia a energia zeme, bez pesticídov, chemikálií, infralámp a podobných „moderných výdobytkov“. Človek tak bude doslova nútený aspoň uvažovať o tom, ako byť aspoň čiastočne potravinovo sebestačný. A tak sa javí permakultúra ako jedna z možností vrátiť sa k prírode.

Príroda je totiž zaujímavá tým, že v nej existuje zreteľná tendencia k nastoleniu harmonických vzťahov pri vhodných podmienkach. Pod pojmom vhodné podmienky sa hlavne myslí neúčasť homo sapiens na procesoch, ktoré dajú prírode šancu a čas využiť svoje vlastné prostriedky k nastoleniu harmónie. Táto vlastnosť sa dá využiť aj na našom vlastnom pozemku pri čo najnižšom výdaji energie od človeka. Na rozdiel od bežných poľnohospodárskych postupov však na políčku neodoberáme živiny dovtedy, kým nevznikne mŕtva púšť, ale po roku pestovania máme o vrstvu humusu či množstvo prospešných živín navyše.

Permakultúra je zameraná na život, ktorý prebieha tu a teraz, v tejto chvíli. V súlade s prírodou hľadáme spôsoby ako ho poopraviť, čo na ňom vylepšiť, čo sa dá zrealizovať v danej situácii. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré dokážeme urobiť, ale robíme ich správnym smerom. Pokiaľ nevieme, či je ten smer správny, spätnou väzbou kontrolujeme, kam sa uberá a vieme ho poopraviť neskôr. A to je cenný vklad do lepšieho života.

Prevrátenie bežnej logiky pestovania hore nohami

Úmyselné prepojenie javov, ktoré vytvára príroda bez nášho pričinenia a zvýšenie efektivity pestovania rastlín sa dnes veľmi nenosí, resp. sa o ňom hovorí, ako o nereálnej utópií. Väčšina ľudí si totiž nevie predstaviť prístup k pestovaniu, ktorý nie je založený na každoročnom oraní, hnojení, kyprení a ďalších zásahoch do prirodzených procesov. Permakultúra tvrdenia na základe tradičného myslenia popiera. V jej rámci sa totiž dajú dopestovať bežné plodiny aj bez nutnosti orania a neustáleho a energeticky náročného súboja s prírodou. Permakultúra dokáže vhodne využiť tiež prítomnosť „burín“ ako v podstate potenciálne prínosného faktu a nielen ako niečoho nežiadúceho, čo treba za každú cenu eliminovať. Zaujímavé je, že takýto spôsob naozaj funguje. Monokultúrne pestovanie (čiže pestovanie jedného druhu plodiny na jednom mieste a v rovnakom čase) má svoje nedostatky a je veľmi zraniteľné. Poskytuje ideálne prostredie pre výrazný výskyt škodcov, napríklad len jedného druhu škodcu, ktorý tak získava výbornú šancu zdecimovať celú úrodu, prípadne výrazne znížiť výnosy. Takéto primárne nastavenie systému automaticky vedie k vysokej miere sprievodných zásahov, ako napríklad používanie pesticídov. Pesticíd však nezlikviduje len populáciu škodcu, taktiež si to odnesie ostatný hmyz, ktorý by v dlhšom časovom horizonte mohol prispieť k vyrovnaniu majoritného výskytu nechceného škodcu. Teda umelý zásah v podstate zabraňuje samoregeneračnej schopnosti živého systému a tak sa nežiadúce javy len ďalej znásobujú a musia sa nákladne kompenzovať.
Naopak pestré spoločenstvo rastlín nedovoľuje masívnemu výskytu istého typu škodcu a vhodnou kombináciou rastlín, ktoré fungujú ako prírodné repelenty, sa dá dosiahnuť efektívna ochrana pestovaných plodín.
 

Potravinová karma, alebo – zožneš to, čo si zasial

Permakultúrne pestovanieMnohí z nás na mystiku a ezoteriku neveria, no ak ju raz „zažijú“ už im nik nevyvráti poznatok, ktorý sa im zakorenil priamo v mysli. Po stáročia sme boli školení, ako bojovať s prírodou a pravdepodobne je to už silne zakódované aj v našej genetike. Každý nový jav je pre nás podozrivý, hlavne, ak sme sa sním doteraz nestretli. Tak je to aj s kvalitou nášho života. Existuje istá kvalita, ktorá sa nedá pomenovať, ale každý z nás ju “pozná”, keď ju zažije. Keď sú veci usporiadané spôsobom “ako to má byť”, zažijeme túto kvalitu - ona je tým, čo dáva životu zmysel, je tým, čo celý život hľadáme. Momenty, keď sme túto kvalitu zažili, sú najsilnejšími zážitkami nášho života.

Túto kvalitu v nás vyvolávajú určité veci, určité konštelácie hmoty a energie, určitý “dizajn” vecí. Dôležité je uvedomiť si, že každý ľudský čin prispieva k zmene reality, teda že každý ľudský čin je aktom dizajnu. Ak dokážete robiť tento dizajn správne, veci, ktoré vytvoríte, majú onú kvalitu bez mena a všetci to pocítia. V zásade sa naozaj jedná o karmický zákon. Permakultúra je dizajn, ktorý za sebou zanecháva permanentné veci – veci s kvalitou bytia. Nie, nie je to žiadne božstvo. Výsledkom aktívnej permakultúry je iný pocit zo života: žijete uprostred živého života, spolupracujete s ním na premene sveta, a potom je všeličo možné – aj to, čo sa zdá inak nemožné. Kvalita bez mena vás prekvapí častejšie, ako je to dnes bežné.

Viete, že permakultúra sa vďaka internetu dostala do širokého povedomia ľudstva aj kvôli strachu z konca sveta, ktorý mal nastať (vďaka Mayskému kalendáru) 21.12.2012 ? Dnes už vieme, že sa tak nestalo, no obdobie pred týmto dátumom bolo pre mnohých obdobím usilovného bádania, ako prežiť mesiace po apokalypse. Mesiace, kedy nebude internet fungovať, nebude sa dať nakupovať v obchodoch, nebude doprava, energie, nebude jedlo. Mnohí pritom narazili na pojem permakultúra. A mnohým z nich sa zapáčil. Dnes sa na internetových fórach môžeme zoznámiť s výsledkami minuloročnej práce záhradkárov, ktorí to vyskúšali a o permakultúre dnes hovoria v superlatívoch aj napriek tomu, že by ju ešte pred dvoma, troma rokmi nazvali utópiou. Áno – najťažšie je naše rozhodnutie vyskúšať niečo nové. Potom to však už ide samé a výsledky sa čoskoro dostavia.

Harmonická záhrada

Mandalová záhradkaAk sa pozriete na niektoré tvary permakultúrnych záhrad a nie je vám cudzie ezoterické zmýšľanie, takmer na sto percent v nich nájdete mandalu. Samotný názov mandala pochádza z hindského jazyka a vo voľnom preklade znamená sústredené kruhy energie. Aj keď mnohí z nás si spájajú mandaly s tibetskými mníchmi, ktorí ich u nás spropagovali, pravdou je, že sa objavujú takmer v každej starovekej civilizácií. Mandaly boli a sú všade vôkol nás – je to starodávny symbol, podmnožina vesmíru aj vesmír samotný. Ľudstvo vždy fascinovali kruhy, ako symbol nekonečnosti, večnosti. Mandalu môžeme definovať, ako grafický útvar s pevným stredom, okolo ktorého sú v harmónií (s presným poriadkom) umiestnené ostatné elementy. Takže sa nemôžeme čudovať, že permakultúrna záhradka bude mať v mnohých prípadoch takýto tvar. Mandala = energia, harmónia. A to je presne to, čo chýba modernému pestovaniu plodín. Poďme sa teda zoznámiť so základnými pojmami permakultúry.

Najlepšia na permakultúre je vlastnosť, že sa dá všetko vzájomne prepájať, syntetizovať a dávať do súladu. Keďže najčastejšie sa stretávame s permakultúrnym pestovaním zeleniny, budú nasledujúce riadky venované práve jej, aby ste správne pochopili o aké pestovanie vlastne ide.

Základom sú rôznorodé druhy záhonov, ktoré sú úzke a široké, tvarované a formované podľa estetickej, ale aj technickej potreby. Znamená to, že si ich môžeme prispôsobiť veľkosti a tvaru priestoru, kam chceme tieto záhony umiestniť. Najčastejšie sa stretávame s permakultúrnymi záhradami vytvorenými na princípe nemeckej kopy, kľúčovej dierky, mandaly a v tvare slnečnej pasce. Fungujú na princípe akéhosi biopareniska, prispôsobeného podľa dopadu slnečných lúčov a ich zachytávania v slnečnej pasci.

Hlavným cieľom vytvorenia biopareniska je produkcia živín a tepla pre rastliny, ktoré tak získavajú priamo z pôdy potrebné živiny. Navyše sa tým oproti bežným spôsobom pestovania zeleniny a bylín predĺži ich vegetačná doba o jeden až dva mesiace. Aby sme vytvorili funkčnú permakultúrnu záhradu, musíme sa zahrať na pozorovateľov. Pozorovaním získame množstvo informácií o našom pozemku – o slnečnosti, vlhkosti, veternosti a potrebných kvalitách na pestovanie.

Tieto poznatky zúžitkujeme pri samotnej stavbe záhrady, na ktorú potrebujeme:

- drevenú zložku (konáre, piliny, hobliny)
- slamu a seno
- hlinu a kompost
- kamene
- papierové kartóny


Priamo do pôdy vyznačíme tvar nášho budúceho biopareniska. Ak ho chceme vytvoriť na povrchu pôdy, stačí pokosiť plochu, ktorú pokrýva tráva a ňu položiť kartón, dookola vytvoriť ohradu z dreva, skál a podobných prírodných materiálov a kartón dobre zaliať vodou. Do tejto ohrady budeme postupne pridávať všetky zložky na vytvorenie biopareniska. Na mokrý kartón rovnomerne rozložíme najprv drevo (konáre, piliny), potom seno alebo slamu a opäť dobre zalejeme vodou. To všetko zasypeme hlinou a kompostom. Znovu zalejeme vodou. Celý proces môžeme opakovať, kým nedosiahneme úroveň ohrady.
 

Vytváranie slnečnej pasce

  Vytváranie slnečnej pasce


Naše bioparenisko však nemusí byť len v ohrade. Ak chceme takzvanú nemeckú kopu v tvare slnečnej pasce označíme si na pozemku neuzavretý kruh v tvare podkovy či písmena C. Jeho otvorená časť bude smerovať na juh. V tomto tvare odoberieme asi 30 cm zeminy do hĺbky a viac, ako 0,5m na šírku. Spodok vzniknutého základu pareniska vystelieme kartónom, zalejeme a pokračujeme, ako v predošlom prípade, kým nedosiahneme úroveň terénu. Po dosiahnutí úrovne zeme vytvoríme z hliny a kompostu val, ktorý by mal byť asi 0,5 až 1 meter široký a vysoký cca 40 cm. Tento val vytvorí na malom priestore rôzne mikroklímy, čo zabezpečí rôznorodosť a diverzitu nášho zeleninového záhonu. Diverzita je pri pestovaní veľmi dôležitá, napríklad kvôli „ochrane" proti škodcom, ktorým sa vždy dobre darí na monokultúrnych poliach a hradách. Vo vrchnej časti biopareniska vzniknú vhodné podmienky pre teplomilné a suchomilné rastliny a z vonkajšej a z vnútornej strany zas vhodná klíma pre vlhkomilné rastliny a byliny.

Je potrebné dobre si premyslieť šírku záhonu, pretože budeme potrebovať prístup ku všetkým rastlinám, ale k niektorým častejšie a k iným menej často. Pri polievaní sa musíme vyvarovať zbytočného prelievania, pretože pre všetky druhy rastlín v zeleninovom záhone to nemusí byť vhodné. Je pravda, že samotná kopa vytvorí podmienky na odtekanie vody, no aj v tomto prípade je dôležité, aký druh pôdy budeme používať. Prvý rok je najlepšie chodiť do záhrady každý deň a pozorovať, ako sa jednotlivé rastliny k sebe správajú, teda ako sa navzájom znášajú. Podľa toho prispôsobujeme aj následnú výsadbu a úpravu zeleninových záhonov. Aj pri nechcených rastlinách v záhone treba dobre premýšľať, ktoré sú naozaj nežiadúce a ktoré môžu byť na spestrenie.

Keďže sme val vytvorili v tvare slnečnej pasce, získame minimálne 3 mikroklímy:

1. suchá a slnečná (vrchná časť zeleninového záhonu )
2. stredne vlhká a slnečná (stredná a spodná východná/západná/južná, vonkajšia a vnútorná časť zeleninového záhonu)
3. vlhká a tienistá (stredná a spodná, severná, vonkajšia časť zeleninového záhonu)

Mikroklíma č.1 je vhodná predovšetkým pre paradajky a papriku, ktorých nadzemná časť nepotrebuje prílišné vlhko, predovšetkým kvôli tvorbe plesní. Odporúča sa pravidelné, nie však veľmi výdatné zalievanie.


Mikroklíma č. 2 je vhodná najmä pre koreňovú a listovú zeleninu, ako aj pre šaláty a bylinky. Je dôležité, aby mala kopa dostatočnú výšku a šírku. Tým sa zabezpečuje vytvorenie rôznorodých mikroklím a zároveň ich dostatočná vzájomná vzdialenosť. Keby kopa nebola dostatočne vysoká alebo široká, mohlo by sa stať, že vlhkosť zo strednej a spodnej úrovne by prekážala rastlinám z najvyššej (suchomilnej) úrovne, čo by mohlo znamenať tvorbu plesní. Pre ešte väčšiu diverzitu zeleninového záhonu môžeme miešať jednotlivé skupiny vysádzaných rastlín, napr. koreňovú zeleninu (kaleráby, brokolicu, ružičkový kel, cviklu) so šalátmi v strednej vrstve záhonu. Rovnako tak v spodnej vrstve napr. bylinky s koreňovou zeleninou (mrkva, pažítka, petržlen, bazalka, atď.)


Mikroklíma č.3. Pre túto mikroklímu sú vhodné rastliny, ktoré majú radi vlhko a nie sú až také náročné na slnko, alebo si ho dokážu získať pomocou vzrastovej schopnosti. Ide predovšetkým o rastliny popínavého typu (fazuľa, hrach). Na vonkajších stranách zeleninového záhonu sa tiež dobre darí uhorkám, cuketám, tekviciam, patizónom, ale môžeme sem zasadiť aj napr. jahody.


Na podobných princípoch fungujú biopareniská tvaru kľúčovej dierky, špirály, mandál a mnohé iné. Nie je v našej moci opísať všetko, čo sa permakultúrnych záhrad a pestovania v nich týka. Nakoniec – konkrétne postupy si poľahky nájdete na internete. Stačí zadať do vyhľadávača slovo permakultúra.

 

Bioparenisko - kľúčová dierka
Bioparenisko „kľúčová dierka“

 

Permakultúrne pestovanie 

Usporiadanie biopareniska v tvare mandaly

Čo dodať na záver? Naša záhrada nám nemusí prinášať len starosti a dlhé hodiny driny. Postačí, ak sa nebudeme starať do prírody a procesov, ktoré sama vytvára. Naopak – dovoľme prírode, nech sa postará o nás.
 

 

Mohlo by vás tiez zaujať:

Vysoký záhon urobí polovicu poľnohospodárskej práce za vás

Ako si vypestovať melón v tvare kocky

Ďalšie zaujímavosti na tému Záhrada a záhradky

 

© WEBY GROUP
Publikovanie a ďalšie šírenie článkov zo zdrojov internetového portálu DobraRada.sk alebo ich jednotlivých častí, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti WEBY GROUP s.r.o zakázané. V prípade, že máte o ďalšie šírenie článkov záujem, kontaktujte nás na adrese info@dobrarada.sk


Foto: betterfarm.blogspot.com, dirtiestkidintheworld.com, gaiastable.com, ethicurean.com, ecofilms.com.au, ooooby.ning.com, mynjgarden.com, highsierrayoga.com
(i.n.)


 
Zhoda-partnerov.jpg

Zhoda partnerov podľa dátumu narodenia


Partnerská zhoda, zhoda na pracovisku, s najbližšími ..... Prečo sa dejú veci ako sa dejú? To všetko nám môžu ozrejmiť čísla. Podľa dátumu narodenia v numerológii nájdeme odpovede na mnohé otázky.
Vypočítajte si svoju zhodu!


 
obr.jpg

Vy ešte nemáte reklamu na DobraRada.sk?


Využite možnosť kvalitnej a výhodnej textovej i banerovej reklamy pre vašu firmu či agentúru. Ponúkame vám aj prenájom spätných odkazov z "priateľského" prostredia, ktoré spĺňa podmienky SEO optimalizácie.


 
FSE_ banner INSTAGRAM_1080x1080px.jpg

FASHION SUMMER EVENT S BORISOM HANEČKOM


19. september 2019, ROYAL PALACE *****
Turčianske Teplice


 
obr.JPG

Psychosomatické zóny a ich vplyv na nás


Máte v niektorých miestnostiach pocit strachu či tiesne?


 
04.JPG

Skvelý nápad na rýchle rozmnoženie jahôd


Nezriedka si pri ochutnávaní čerstvých jahôd na tržnici či u známych povieme, že by nebolo od veci dopestovať si presne takéto isté doma. Verte tomu, že sa to dá aj bez materskej rastliny. Ako? Ukážeme vám!


 
obr.JPG

Smrdí vám práčka, umývačka?


Zbavte sa mastnoty, vodného kameňa aj zápachu, prečítajte si týchto 5 rád!


 
obr.jpg

Liečivé schopnosti mačiek


Mnohí ich považujú za tvrdohlavé stvorenia, ktoré majú radi svojich pánov len v súvislosti s jedlom. Skúsení ľudia však vedia, že napriek svojskej povahe disponujú mačky liečiteľskými schopnosťami. A my sme sa im pozreli "na zúbky".


 

Rozmýšľate nad vytvorením eshopu? Prečítajte si ako na to

Na internete nájdete množstvo firiem, ktoré vám ponúkajú riešenia na tvorbu eshopu. Prečítajte si 5 tipov, na ktoré by ste mali pamätať už na začiatku.

Koláč Haam

Múku a vajcia zmiešajte, pridajte maslo a práškový cukor. Prilejte mli ...

dnes je: 24.8.2019

meniny má: Bartolomej

podrobný kalendár

27464324

Úvod | Mapa stránok | RSS | Meniny má Bartolomej | Sobota 24.8.2019 |
ÚvodÚvodná stránka